Streptomycín – epizóda jedného antibiotika

Streptomycín – epizóda jedného antibiotika

Keď v roku 1928 Alexander Fleming objavil, že jeden vzácny druh plesne s názvom Penicillium notatum dokáže ničiť choroboplodné baktérie, zrejme ani sám netušil, aký významný objav urobil. Neobjavil len účinky penicilínu, ale otvoril cestu pre novú skupinu liečiv – pre antibiotiká. Objav je jedna vec, ale jeho praktické využitie a výroba je vec úplne iná. Alexander Fleming nedokázal extrahovať účinnú látku a postupne sa výskumu vzdal. Extrakcia bola skutočne problematická, ale dôvodom ukončenia výskumu boli aj iné faktory. Predovšetkým to, že v predvojnovej chémii panoval názor, že je len otázka času, kedy sa podarí objaviť syntetickú cestu, ktorá bude lacnejšia a rýchlejšia. Pri antibiotikách to bol veľký omyl. Dodnes sa vyrábajú najmä klasickou fermentačnou cestou.

Potom, ako sir Howard Walter Florey, Ernst Boris Chain a ich kolektív vyriešili extrakciu penicilínu a tento zázračný liek sa začal priemyselne vyrábať, akoby sa z rôznymi druhmi antibiotík roztrhlo vrece.

Streptomycín

Streptomycín bol už známy v roku 1944 a do praxe sa zavádzal v tesnom závese za penicilínom. Patrí do skupiny aminoglykozidov, produkujú ho baktérie Streptomyces griseus. Jeho hlavnou výhodou bolo to, že bol prvý liek, ktorý dokázal účinne liečiť TBC. Československo získalo z väčšej časti technológiu výroby penicilínu cez program UNRRA, ale vďaka prevratu sa kompletizácia penicilínovej továrne v Roztokách u Prahy značne skomplikovala. Podstatné však je, že už v prvých fázach budovania penicilínky pri Prahe sa uvažovalo o výrobe streptomycínu.[1] Skutočnosť, že technológia výroby penicilínu aj streptomycínu a väčšiny antibiotík je veľmi podobná, umožňuje vyrábať na jednom zariadení len s menšími technologickými zmenami rôzne antibiotiká. Samozrejme, že logické úvahy sa niesli práve týmto smerom. Už pri plánovaní výstavby závodu P-2 v n. p. Biotika Slovenská Ľupča sa počítalo s rozširovaním výroby antibiotík. Bolo pochopiteľné, že sem bola situovaná aj nová výstavba výrobne streptomycínu. Úvodný projekt bol vypracovaný ku dňu 31. marca 1955, ale vláda ho schválila až vládnym uznesením č. 2521 zo dňa 24. októbra 1956, prakticky viac než o rok neskôr. Vláda totiž povolila vykonať práce na technickom projekte ešte pred prijatím vládneho uznesenia, a preto bol pri schvaľovaní k dispozícii už aj Ministerstvom zdravotníctva schválený technický projekt.[2] Pôvodný zámer predpokladal začatie výstavby závodu P-3 v marci 1957 a skúšobná prevádzka mala byť zrealizovaná od 1. júla 1957.[3] Základný dokument, ktorý slúžil ako platforma pre realizáciu výroby streptomycínu, bolo Vládne uznesenie č. 2649 z 21. septembra 1955. Vláda Ministerstvu zdravotníctva uložila dať do prevádzky takú výrobnú kapacitu tohto antibiotika, ktorá by pokrývala celú spotrebu štátu.

Vplyv hospodárskeho systému

Vzhľadom na zložitú politickú situáciu v krajine sa začali prejavovať negatíva z následkov politického prevratu a zmeny hospodárskeho systému. Čoraz viac sa zaostávalo za vyspelým svetom, prejavovali sa negatíva izolácie komunistického bloku a tiež hegemónia a politická diktatúra ZSSR realizovaná prostredníctvom RVHP. Postaviť výrobňu streptomycínu v tom čase nebolo iba vnútroštátnou záležitosťou, ale malo to aj medzinárodný kontext. Ing. B. Okánik si na danú záležitosť spomína nasledovne: …len tam bola taká dokonca medzinárodná trošku jako ťahanica, že či stretomycín bude u nás v Československej republike alebo v Nemecku. A fakt je ten, že vtedy, v tom období, teda sa to [] aj medzištátne, však to bolo dirigované v…“ Ing. M. Bučko upresňuje: [RVHP], Ing. B. Okánik: [RVHP tak, že sa rozhodlo nakoniec, že sme to my získali a Biotika].[4] Ďalej Ing. B. Okánik vysvetľuje, že pre umiestnenie výroby dokonca vzniká medzinárodná konferencia, ktorá má za úlohu celý problém vyriešiť. Ing. B. Okánik: „…tá medzinárodná konferencia vznikla o to, že ktorý štát bude poverený [] aj pre potreby RVHP, Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, pre potreby streptomycínu. To sa stalo, bola vybudovaná zase celá jedna budova, celá streptomycínka so špičkovým vybavením technologickým aj teda aparatúrnym v tom čase a potom ten vývoj ďalší išiel ďalej“. Ing. M. Bučko: „To znamená, že išlo o to, že sa podarilo už v päťdesiatom ôsmom roku, v päťdesiatom šiestom sme začali s výrobou a v päťdesiatom ôsmom sa [] staval streptomycín. To znamená, že už vznikla ďalšia taká veľká výrobná hala.“ [p.a. objekt P3] [5] Ing. M. Bučko pripisuje túto zásluhu predovšetkým riaditeľovi Ing. Jozefovi Palkostkovi.[6] Fakt je, že realizácia výstavby novej výrobnej haly P3 skutočne zdvojnásobila výrobné kapacity podniku. Ing. M. Bučko: „…čím sa vlastne zdvojnásobila výroba Biotiky. Čiže on [p.a. Ing. Jozef Palkostka] ako riaditeľ a potom generálny riaditeľ sa mu toto podarilo presadiť.“[7]

Biotika Slovenská Ľupča – významný producent antibiotík

Ministerstvo zdravotníctva plánovalo výstavbu aj napriek skutočnosti, že ešte nebola  vládou schválená: „Na rok 1956 je plánován rozsah stavebních prací ve výši Kčs 19,000 mil. V tomto objemu je počítano také se zahájením výstavby závodu P-3 na výrobu streptomycinu a jiných antibiotik ve II. pololetí 1956.“[8] Zaradenie výstavby závodu P-3 medzi vládne úlohy[9] celkovo posilnilo investičnú výstavbu farmaceutického priemyslu na Slovensku.[10] Z podniku Biotika Slovenská Ľupča sa postupne stal nielen najväčší producent antibiotík v ČSR, ale jeho význam vzrástol aj na medzinárodnej úrovni. Výstavba závodu P-3 však v plánovanom termíne začatá nebola. Problém nastal v dodaní základnej oceľovej konštrukcie na výstavbu budovy. Dodávka bola ministerstvom ťažkého strojárstva potvrdená až na I. štvrťrok 1958. HSVL využila odloženie stavby k prepracovaniu projektu: „Zdržení ve výstavbě v důsledku odsunutí konstrukce využili pracovníci na akci P-3 k tomu, aby do výstavby nové provozovny promítli: vyrovnání kapacity části isolační na zvýšenou výtěžnost ve fermentaci, dále úpravy v prováděcích výkresech proti technickému projektu, které vznikly v důsledku technologických zlepšení u t. zv. koncovky, a konečně připomínky investora, vyplývajúcí ze zkušeností z provozu P-2[11].“

Nakoniec bol materiál na stavbu dodaný postupne od 31. augusta 1957, čím sa stavba začala realizovať už v septembri. Stavbu nebrzdili len veľké problémy, ale často aj problémy celkom triviálneho charakteru. Trhliny plánovaného hospodárstva sa ukázali aj tu. Zdržanie stavby ohrozilo plán plnenia investičného rozpočtu a tak ministerstvo, aby tento plán dodržalo, odviedlo 9.500.000,- Kčs na iné stavby, všetky na území Čiech, napríklad na výstavbu ošetrovacieho ústavu v rámci projektu výstavby priehrady Nostiště alebo pre kotolňu v Rychnove nad Kněžnou.[12] Aby sa situácia normalizovala, vydalo ministerstvo nové príkazy. Uznesenie 2. porady kolégia zo dňa 16. januára 1958 preto námestníkovi ministra s. Jarošovi ukladá:

a. zajistit odstranění chyb v dosavadní výstavbě P-3 a zlepšení koordinace řízení výstavby s důsledným sledováním a kontrolou;

b. zajistit u Zdravoprojektu další stály pobyt skupiny projektantů na staveništi;

c. urychleně dokončit projednání dodávek strojů a zařízaní s MTS;

d. vypracovat do 28. 2. 1958 kompletní harmonogram postupu výstavby a předložit jej kolegiu.[13]

Výstavba novej prevádzky v n. p. Biotika Slovenská Ľupča, aj keď so značným sklzom oproti pôvodnému plánu, predsa len bola úspešná. Aj výroba streptomycínu sa naozaj zrealizovala v Biotike. Ako potvrdzuje Ing. Alžbeta Tichá: „Zariadenie bolo veľmi nové, moderné, malo síce svoje [] začiatočné muchy, no ale to sa všetko upravilo. Bola to veľmi krásna výroba. My sme proste streptomycín spracovávali do konečnej formy, [] už do teda prášku, ktorý sa potom rozpĺňal. No bola to ale kampaňovitá výroba, takže sme robili ja neviem pol roka, potom sme chvíľu stáli, potom sa to zase začalo a takto sme proste robili, až nakoniec potom v rámci RVHP sa táto výroba streptomycínu odovzdala[14] východným Nemcom.[15]“ Personálne zabezpečenie nového závodu P-3 predpokladalo potrebu dvestosedemdesiat päť pracovníkov, z toho približne 55 technikov, 10 majstrov, 200 robotníkov a 10 administratívnych pracovníkov. Podľa správy 2 až 4 pracovníci, ktorí boli vybraní zo súčasného personálu, išli na zaškolenie do Roztok u Prahy, kde boli zaškolení na výrobu streptomycínu, CTC a oxytetracyklinu. V prevádzke P-3 sa počítalo s výrobou viacerých druhov antibiotík. Perspektívy plánované MZd na rok 1958 sú uvedené v tabuľke 1. Skutočnosť je však úplne iná. Okrem penicilínu sa v Biotike v roku 1958 nevyrábalo žiadne iné antibiotikum. Výrobná hala P-3 bola dostavaná až približne o dva roky neskôr.[16]

Tab. č. 1 Výhľadový odhad kapacity výroby n. p. Biotika Slovenská Ľupča 1958

Výskum zatiaľ nedokázal zistiť skutočné čísla, ktoré by dokumentovali výrobu, ale určitú predstavu môže vytvoriť hodnotenie HSVL, ktorá svoju produkciu porovnávala so svetom. HSVL si bola vedomá technologicko-výrobného zaostávania v efektivite výroby, pritom však tieto údaje pochádzajú spred roku 1958 teda z času, keď sa na Slovensku ešte streptomycín nevyrábal. Nakoľko obe výroby na seba nadväzujú, je možné vyvodiť určité analógie. Pri streptomycíne bola dĺžka fermentačného procesu približne 100 hodín. Za rovnakú dobu sa v kapitalistických krajinách dosahovala výťažnosť približne 1.500 až 1.800 jednotiek v mililitri, v ČSR to bolo len 1.200 jednotiek v mililitri pôdy. V izolačnom procese sa streptomycín izoloval pomocou ionomeniacich živíc. Tu bol prepočet vypočítaný už len na filtrovanú pôdu, kde sa výťažnosť pohybovala v kapitalistických krajinách v rozmedzí 60 až 70 %, v ČSR približne 65 až 70 %.[18]Priblížiť výrobný proces je zatiaľ možné len na základe výpovedí získaných metódou oral history. Základný postup bol veľmi podobný výrobe penicilínu, preto sa ním bližšie nebudem zaoberať. Vo fermentačných tankoch sa pripravila živná pôda, ktorá sa naočkovala príslušným kmeňom. Po uplynutí predpísaného času sa pôda potrubím prepravila na izoláciu, kde bol filtrát zbavený nežiadúcich látok, vyčistený a podobne. Následne sa z izolácie prepravil na tzv. koncové spracovanie – viď. prílohu, kde táto časť výroby je podrobnejšie opísaná, nakoľko tu sú najväčšie technologické rozdiely oproti výrobe penicilínu.

Výroba streptomycínu trvala krátko

Výroba streptomycínu na Slovensku trvala len veľmi krátko, približne dva roky. Pri stálej komisii RVHP bola vytvorená skupina pre farmaceutický priemysel. Výroba sa postupne mala špecializovať. Dotklo sa to približne 150 prípravkov. V Československu tak bola zastavená výroba napríklad streptomycínu, pantothenanu vápenantého a chlorpromazinu.[19] Názory sú však rôzne. Problematiku a bližšie okolnosti pozastavenia výroby streptomycínu, ako i jeho kvalitu z pohľadu pracovníkov n. p. Biotika, vysvetľuje Ing. M. Bučko a dopĺňa ho Ing. B. Okánik. Ing. M. Bučko: :No a prečo sa streptomycín prestal vyrábať? Totiž nastala situácia, že začalo sa veľmi využívať tetracyklín, chlortetracyklín pri liečbe ľudí, a kapacity neboli a v Roztokách sa vypracovala technológia a dokonca urobili sa patenty, že tetracyklín sme mohli voľne predávať, po celom svete. Cena tetracyklínu bola tak vysoká, že bolo rozumné tetracyklín vyrábať u nás a predávať ho do sveta za devízové prostriedky. To bola cena myslím vtedy až 80 dolárov, alebo ja neviem koľko, to bola úžasná cena.“ Ing. B. Okánik: „Aj za tú cenu, že sa streptomycín prestane vyrábať, lebo tie kapacity bolo potrebné práve na ten tetracyklín využiť.“ Ing. M. Bučko: „A my sme kupovali potom streptomycín z Ruska, Nemecka. Nemecký bol lepší, Ruský bol bolestivý, potom z Bulharska, keď sme chodili prednášať o týchto veciach tak lekári vraveli, prečo ste prestali ten Váš dobrý streptomycín vyrábať?“

Medzi pracovníkmi sa však rozniesli aj fámy. Jedna hovorila napríklad o tom, že výroba bola ukončená preto, lebo od streptomycínu osleplo množstvo ľudí. Ide však o nezmysel. Streptomycín nevyvoláva slepotu, maximálne a veľmi vzácne pri malých deťoch môže spôsobiť hluchotu. Streptomycín sa zapísal do dejín slovenského farmaceutického priemyslu len krátkou epizódou. Jeho význam spočíva predovšetkým v dokumentácii výrobných procesov pri antibiotikách a tiež je možné demonštrovať fungovanie plánovaného hospodárstva a RVHP. Historiografický výskum má pred sebou aj v tejto opticky krátkej kapitole ešte veľa práce. Výskum sa musí zamerať predovšetkým na doplnenie kvantitatívnych údajov, ktoré sú potrebné pri posudzovaní celkovej výroby. Postup výroby sa podarilo zachytiť na základe výpovedí priamych svedkov, ktorí sa do výrobného procesu zapojili priamo alebo ho riadili a podobne. Na záver v prílohe uvádzam kompletný prepis pracovného postupu koncového aseptického spracovania streptomycínu tak, ako mi ho na požiadanie písomne spracovala Ing. Alžbeta Tichá.

Príloha:

Koncové, aseptické spracovanie STM na sterilnej koncovke P3[20]

Postup:

1. Prevzatie 100 l eluátu STM z oddelenia izolácie P3

2. Filtrácia eluátu STM cez Seitzov filter opatrený filtračnými doskami, ktoré sa vopred vysterilizujú parou (121°C, 30 min). Na filtráciu sa použije tlakový vzduch, filtrovaný cez filter naplnený sklenou vatou (neskôr sa používali keramické filtračné sviečky) do dávkovacieho kotlíka umiestneného v aseptickom boxe.

3. Naplnenie eluátu STM po 2,5 l do 40 tácok, umiestnených po 4 kusoch na 10 poličkách lyofilizátora (desikátora), do ktorých je zabudované chladenie soľankou o teplote -35°C a elektrický  ohrev. Teplota počas lyofilizácie sa kontroluje sondami, umiestnenými priamo v eluáte. Údaje o priebehu sa registrujú priebežne na ovládacom paneli.

4. Zmrazenie eluátu STM pomocou soľanky  ochladenej na -35°C.

5. Evakuovanie lyofilizátora, odstavenie chladenia (soľanka +35°C), ohrev poličiek a zmrazenie vodnej pary na špirálovitom potrubí umiestnenom v spodnej časti lyofilizátora, v ktorom prúdi soľanka ochladená na -50°C.

6. Po skončení cyklu odstavenie ohrevu, odstavenie chladenia (soľanka -50°C), zavzdušnenie lyofilizátora sterilným vzduchom, vybratie tácok s lyofilizovaným STM a napustenie vody do spodnej vane lyofilizátora na odmrazenie ľadu, vypustenie vody po rozmrazení ľadu.

7. Presypanie STM do sterilných nerezových nádob (50 l kanvy na mlieko), v ktorých sa nachádza 25 kusov hladkých, porcelánových sterilných gúľ a umiestnenie kanví na mlyn (tento pozostáva z dvoch rúr, jednej pevnej a druhej rotujúcej, ktorá so sobou unáša nerezovú kanvu a STM sa pomocou rotujúcich gúľ pomelie na prášok).

8. Presypanie zomletého STM do sterilných hliníkových nádob na finálny prípravok.

9. Homogenizácia STM z troch lyofilizátorov, presypanie do sterilných, zvážených hliníkových kanví a označenie číslom šarže a dátumom výroby.

10. Odber vzoriek na chemickú analýzu, kontrolu sterility, stanovenie pyrogenity, histamínu a toxicity, ako aj kontrolných vzoriek pre prípad reklamácie (protivzoriek) a presypanie finálneho prípravku do sterilných, zvážených, hliníkových kanví.

11. Odváženie a doplnenie hmotnosti STM na štítok.

12. Po skončení analýz a obdržaní prepúšťacieho listu (Certifikátu) od OTK/ORKA, príprava na expedíciu – zabalenie kanví do dvoch papierových obalov, označenie vonkajšieho obalu číslom šarže, dátumom výroby a hmotnosťou STM.

Zaujímavosti

– Vzhľadom na poddimenzovanú chladiacu jednotku, ktorá nestačila vychladiť 3 existujúce lyofilizačné zariadenia súčasne, spracovávalo sa po 100 l eluátu STM v 8 hodinových intervaloch.

– Celý cyklus lyofilizácie trval v 1 lyofilizačnom  zariadení (desikátor) 20-24 hodín.

– Destilovanú vodu, ktorá bola potrebná na koncové oplachovanie všetkého používaného materiálu, ktorý sa umýval a sterilizoval na sterilnej koncovke STM, si pripravovali pracovníci sterilnej koncovky STM vo vlastnom destilačnom zariadení o kapacite 100 l destilovanej vody za hodinu.

– Koncové spracovanie sa robilo v aseptickom boxe, v ktorom bolo nainštalované vlastné vzduchotechnické zariadenie. Vzduch sa filtroval na začiatku cez filtre so sklenou vatou a neskôr sa použili HEPA filtre. Aseptické prostredie sa dosahovalo aj UV lampami, nainštalovanými vo všetkých miestnostiach aseptického boxu. Lampy boli v prevádzke nepretržite 24 hodín denne, okrem doby, keď sa v jednotlivých miestnostiach pohybovala obsluha.

– Obsluhujúci personál absolvoval okrem školenia pri nástupe a zácviku do technologického postupu aj pravidelné školenia, v ktorých sa oboznamoval so zásadami SVP, základmi mikrobiológie, aseptickej práce, zásadami pri sterilizácii.

– Každý pracovník či to bola obsluha lyofilizátorov (sušiči), alebo to bol personál starajúci sa o prípravu materiálu a manipuláciu s lyofilizovaným STM, musel ovládať nielen teoreticky, ale aj prakticky všetky potrebné práce.

– Pracovníci vchádzali do aseptického boxu 2-mi priepusťami (pre mužský a ženský personál), ktoré pozostávali z odkladacích miestností (odloženie pracovného odevu), spŕch a obliekaní (oblečenie sa do sterilného odevu).

– Sterilizácia materiálu v parnom sterilizátore sa robila počas 30-60 minút pri teplote 121°C, v horúcovzdušnom sterilizátore 30 minút pri 180 °C.

– Materiál sterilizovaný v parných sterilizátoroch sa do aseptického priestoru dostával cez prekladaciu miestnosť, ostatný vysterilizovaný materiál sa v dvojitom papierovom obale prenášal cez personálne priepuste podľa zásad SVP (správnej výrobnej praxe)

– Pre aseptický priestor bol vyčlenený jeden pracovník údržby, vyškolený pre prácu podľa zásad SVP. Tento pracovník mal vyčlenené svoje náradie, ktoré sa skladovalo v skladovacom priestore aseptického boxu. Náradie bolo vysterilizované v parnom sterilizátore a slúžilo len na práce v aseptickom priestore.

– Takisto pre upratovanie aseptického priestoru mala obsluha vyčlenené pomôcky používané len v tomto prostredí.

– Dezinfekcia rúk sa robila umývaním v rôznych dezinfekčných roztokoch (Ajatín, Septonex, Chlorseptol a pod), ktoré sa v pravidelných 3 – 4 dňových intervaloch obmieňali, aby nedošlo k poklesu účinku na bakteriálnu mikroflóru. Príslušný dezinfekčný roztok si pripravovala každá smena denne čerstvý. Postupne sa však začali pri každej manipulácii so STM používať gumové chirurgické rukavice, vysterilizované v parnom sterilizátore.

– Pracovníčky OTK (neskôr ORKA), ktoré odoberali vzorky a kontrolovali sterilitu vzduchu a celého prostredia aseptického boxu a v určitých časových intervaloch aj nesterilných priestorov, museli dodržiavať tie isté zásady SVP, ktoré sa vyžadovali od kmeňových pracovníkov sterilnej koncovky.

– Pre pracovníkov OTK (vzorkárky a pracovníčky kontrolujúce prostredie) pripravovali potrebný sterilný materiál (fľaštičky na vzorky, gumové zátky, hliníkové klobúčiky, váženky, lyžičky a pod.) pracovníci sterilnej koncovky STM.

– Prevádzka sterilnej koncovky bola trojsmenná. Obsadenie zmien bolo nasledovné: ranná a popoludňajšia zmena: 1 sušič + 4 pracovníčky + 1 upratovačka + 1 zmenový majster (neskôr už len jeden majster pre všetky tri zmeny). Nočná zmena: 1 sušič + 1 pracovníčka. Vzhľadom na potrebu striedania pracovali na oddelení 4 sušiči a 10 pracovníčok.

Skratky:

CTC – Chlortetracyklín

ČSR – Československá republika

HSVL – Hlavná správa výroby liečiv

Kčs – Koruna československá

MZd – Ministerstvo zdravotníctva

OTK – Oddelenie technickej kontroly

ORKA – Oddelenie riadenia kvality akosti

p.a. – Poznámka autora

RVHP – Rada vzájomnej hospodárskej pomoci

SK – Sterilná koncovka

STM – Streptomycín

TBC – Tuberkulóza

TV – Technický vzduch

UNRRA – United Nations Relief and Rehabilitation Administration

ZSSR – Zväz sovietskych socialistických republík

Zdroje a literatúra:

Národní archív Praha:

NA P, Fond: MZd 1945 – 1968, Nespracované fondy, Sig.: Km.47/1956;

NA P, Zn. fondu: MZd, Fond: Ministerstvo zdravotníctví ČSR, Praha; Sig.: Km. č. 2/1958.

NA P, Zn. fondu: MZd., Fond: Ministerstvo zdravotníctví ČSR, Praha; Sig.: materiály do vlády rok 1956.

Poslanecké interpelácie – archív snemovny:

BLÁHA, František. 1948. Ústavodárné Národní shromáždění republiky Československé 1948. 4. zasedání. 999. Naléhavá interpelace poslance dr. Františka Bláhy a druhů na pana ministra techniky a zdravotnictví ve věci zřízení penicillinové továrny dodané pro Československo.

Dostupné na internete: http://www.psp.cz/eknih/1946uns/tisky/t0999_00.htm

stiahnuté : 10. decembra 2009. 02:34. SEČ.

Oral history:

Ing. BUČKO, Michal. CSc., Ing. OKÁNIK, Boris. Banská Bystrica. Dňa 15. februára 2008; 17:00 až 19:00 hod. SEČ. Interview;  Výstup : 3 x digitálny záznam vo formáte wav. (Spoločný rozhovor)

Nahrávky:          DW_A0032.wav celkový čas: 59 min. 55 sek.

Ing. TICHÁ, Alžbeta. Banská Bystrica. Dňa 15. mája 2008; 16:45 až 19:15 hod. SEČ. Interview; Výstup : 4 x digitálny záznam vo formáte wav.

Nahrávky:          DW_A0069.wav celkový čas: 23 min. 53 sek.

Literatúra a iné písomné materiály:

DRÁBEK, Pavel., HANZLÍČEK, Zdeněk. 2005. Farmacie ve dvacátem století. Praha : Společnost pro dějiny věd a techniky. 2005. 150 s. ISSN 1801-0040.

TICHÁ, Alžbeta. 2008. Koncové, aseptické spracovanie STM na sterilnej koncovke P3.    4 s. rukopis

[1] Interpelácia poslanca Františka Bláhy z roku 28. januára 1948.  Ústavodárné Národní shromáždění republiky Československé 1948. 4. zasedání. 999. Naléhavá interpelace poslance dr. Františka Bláhy a druhů na pana ministra techniky a zdravotnictví ve věci zřízení penicillinové továrny dodané pro Československo. Dostupné na internete: http://www.psp.cz/eknih/1946uns/tisky/t0999_00.htm

[2] Technický projekt bol dokončený už ku dňu 22. septembra 1956, približne mesiac skôr než vláda schválila výstavbu P-3 vládnym uznesením č. 2521 zo dňa 24. októbra 1956. Ministerstvo zdravotníctva technický projekt výstavby P-3 schválilo dňa 28. septembra 1956.

[3] NA P, Zn. fondu: MZd, Fond: Ministerstvo zdravotníctví ČSR, Praha, Sig.: Km. č. 2/1958. Vládní úkol číslo 60 – výstavba P-3; Zpráva o zajištění a průběhu výstavby závodu P-3 v n. p. Biotika Slovenská Lupča. č. j. HSVL-130-2.1.-1171

[4] BUČKO, Michal. OKÁNIK, Boris. [Nahrávka: DW_A0032.wav], cit. čas záznamu 6:39 – 7:09 min

[5] BUČKO, Michal. OKÁNIK, Boris. [Nahrávka: DW_A0032.wav], cit. čas záznamu 7:11 – 8:05 min.

[6] Faktom však zostáva skutočnosť, že Ing. Jozef Palkostka nastúpil do funkcie riaditeľa n. p. Biotika približne v polovici roka 1956 a vtedy už existoval úvodný projekt na výstavbu novej výrobne streptomycínu, ktorý vláda schválila v októbri.

[7]BUČKO, Michal. OKÁNIK, Boris. [Nahrávka: DW_A0032.wav], cit. čas záznamu 8:07 – 8:19 min.

[8] NA P, Zn. fondu: MZd., Sig.: materiály do vlády rok 1956. č. j. ND-1325-5.1.1956

[9] Realizácia závodu P-3 sa stala vládnou úlohou č. 60.

[10] NA P, Fond: MZd 1945 – 1968, Nespracované fondy, Sig.: Km.47/1956; pod značkou: HSVL–130-14.11.56. Zpráva o stavu výroby a perspektivním vývoji antibiotik. Podklady pre jednanie kolégia ministra č. j. Km-47/56 Per/Ma

[11] NA P, Zn. fondu: MZd, Fond: Ministerstvo zdravotníctví ČSR, Praha, Sig.: Km. č. 2/1958. Vládní úkol číslo 60 – výstavba P-3; Zpráva o zajištění a průběhu výstavby závodu P-3 v n. p. Biotika Slovenská Lupča. č. j. HSVL-130-2.1.-1171

[12] NA P, Zn. fondu: MZd, Fond: Ministerstvo zdravotníctví ČSR, Praha, Sig.: Km. č. 2/1958. Zpráva o plnení plánu investic do kone měsíce listopadu 1957.

[13] NA P, Zn. fondu: MZd, Fond: Ministerstvo zdravotníctví ČSR, Praha, Sig.: Km. č. 2/1958. Usnesení 2. porady kolegia dne 16. ledna 1958. č. j. Kz-2/58 Per/Ma.

[14] Ing. Alžbeta Tichá odhaduje začiatok výroby na rok 1959 a jej ukončenie a odovzdanie na rok 1963 do Jena farmy.

[15] TICHÁ, Alžbeta. Banská Bystrica. 14. mája 2008. 16:45 až 19:15 hod. SEČ. [Nahrávka: DW_A0069.wav], cit. čas záznamu 1:00 – 1:49 min.

[16] Zo sledovaného obdobia sa zatiaľ výskumom nepodarilo získať presné informácie, kedy bola výrobňa P-3 dostavaná, kedy a aké výroby boli realizované, ani objemy a tiež sa nepodarilo zistiť presný dátum ukončenia výroby streptomycínu.

[17] Označenie pre miliardu medzinárodných štandartných jednotiek účinnej látky.

[18] NA P, Zn. fondu: MZd., Fond: Ministerstvo zdravotníctví ČSR, Praha; Sig.: materiály do vlády rok 1956. č. j. ND-1325-5.1.1956.

[19] DRÁBEK, Pavel., HANZLÍČEK, Zdeněk. 2005. Farmacie ve dvacátem století. s. 58.

[20] Vypracovala Ing. Alžbeta Tichá – prepis jej poznámok. TICHÁ, Alžbeta. 2008. Koncové, aseptické spracovanie STM na sterilnej koncovke P3. 4 s. rukopis.

---

Autor: PhDr. RNDr. Richard R. Senček, PhD.