doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH: „Očkovanie v lekárni by som určite podporila“
Už 30 rokov pracuje doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH vo verejnom zdravotníctve. Počas svojej praxe dosiahla atestácie a špecializácie z oblasti verejného zdravotníctva a epidemiológie, je vedúcou Katedry epidemiológie na Slovenskej zdravotníckej univerzite a predsedníčkou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. Od roku 1996 sa intenzívne venuje chrípke, ktorá je podľa jej slov na Slovensku stále veľmi podceňovaným ochorením. O rozhovor na tému vakcinácia a nedostatok očkovacích látok sme poprosili odborníčku na epidemiológiu a vakcináciu, doc. MUDr. Zuzanu Krištúfkovú, PhD., MPH
Pani docentka, predtým, ako prejdeme k vysoko aktuálnej téme očkovania, prezraďte našim čitateľom, prečo ste sa rozhodli práve pre epidemiológiu. Čo vás viedlo k tejto špecializácii?
Študovala som na chemickej priemyslovke a tam to celé začalo. Ovplyvnil ma profesor Filák, ktorý nás učil nie len ako vyrábať chemické látky, ale zdôrazňoval aj to, že chémia ovplyvňuje životné prostredie a má vplyv na naše zdravie. Po maturite som sa rozhodla ísť študovať do Prahy na Lekársku fakultu hygienickú a po škole som začala pracovať ako terénny epidemiológ. Robila som to 15 rokov, čo je najlepšia škola pre ďalší postup, pretože tak ako chirurg nemôže učiť operovať, keď neoperuje, tak ani epidemiológ nemôže učiť epidemiológiu, keď neriešil v teréne epidémie.
V súčasnosti je vakcinácia často diskutovanou témou a na Slovensku sú stále rodičia, ktorí očkovanie odmietajú. Ako vnímate situáciu ohľadom očkovania na Slovensku vy ako odborníčka na epidemiológiu?
Myslím si, že to najhoršie, čo sa týka odporcov očkovania, už máme za sebou. Spoločnosť si uvedomila, že riziká, ktoré sú z očkovania, nie sú katastrofické, ako boli prezentované odporcami očkovania a že nežiaduce účinky sú naozaj výnimočné a často sa očkovaniu pripisujú neprávom. Zdá sa, že ten „boom“ už máme za sebou, situácia sa upokojila, ale uvedomujeme si, že stále budú rodičia, ktorí odmietnu očkovanie. Poznám však aj takých rodičov, ktorí pri každej teplote či ochorení dieťaťa tŕpnu a boja sa, či ich dieťa nedostane napríklad pneumokokovú meningitídu. Je to už však na rodičoch či chcú žiť v strachu, či naozaj nemohli nejakému ochoreniu zabrániť. Takýto rodičia berú na seba zodpovednosť a riziko, že ich dieťa môže umrieť na chorobu, ktorej by mohli očkovaním predísť.
Na Slovensku je azda najrozšírenejším nepovinným očkovaním očkovanie proti chrípke. Aké choroby nás však okrem chrípky môžu v súčasnosti najviac ohroziť?
Myslím si, že práve chrípka je veľmi nebezpečná. Pacienti si myslia, že poznajú chrípku, ale ja o tom nie som presvedčená. Často sa chrípkou nazývajú len bežné prechladnutia alebo akékoľvek virózy, ktoré v zime cirkulujú. Tá naozajstná chrípka prichádza v januári, februári a prichádza v epidémiách. Chrípka naozaj položí človeka do postele a je to ochorenie, ktoré môže skončiť s dosť vážnymi komplikáciami. Jej nevyliečenie sa môže objaviť aj o niekoľko rokov neskôr. Práve preto sme minulý rok začali projekt, prostredníctvom ktorého chceme podnietiť zdravotníckych pracovníkov, aby sa aj oni dali očkovať proti chrípke, lebo v súčasnosti je to najmä vo svete veľký trend. V niektorých štátoch v Amerike je povinnosťou zdravotníckych pracovníkov byť zaočkovaný a ten kto sa nedá očkovať, musí napríklad pri práci v nemocnici nosiť celú chrípkovú sezónu rúšku, aby nenakazil pacientov. Očkovanie zdravotníckych pracovníkov má dvojakú úlohu – chrániť seba a chrániť pacientov. Týmto by som rada vyzvala aj ostatných kolegov, zdravotníckych pracovníkov, a teda aj lekárnikov, aby sa do projektu zapojili a propagovali tak očkovanie proti chrípke.
Sú momentálne na Slovensku rozšírené choroby, ktoré nie sú pod kontrolou a ich výskyt by mohlo minimalizovať očkovanie?
Áno. Čo nás momentálne trápi je očkovanie proti ľudskému papilomavírusu, ktorý je príčinou rakoviny krčka maternice. Zaočkovanosť na Slovensku proti HPV je naozaj minimálna a sme čiernou ovcou Európy, pretože sme jediná krajina, kde poisťovne toto očkovanie plne nehradia. Očkovanie nemusí byť povinné, stačí, ak bude plne hradené. Myslím si, že preplácanie očkovacej látky by ľudí motivovalo k tomu dať sa zaočkovať. Bohužiaľ, na Slovensku je situácia taká, že hazardujeme so svojim zdravím a nemáme v sebe vypestovanú zodpovednosť za naše zdravie.
Často diskutovanou témou je očkovanie v lekárni. Aký názor máte na túto službu, ktorá by sa mohla vykonávať priamo v lekárňach?
Pokiaľ hovoríme o očkovaní proti chrípke, tak očkovanie v lekárni by som určite podporila. Na výbore Slovenskej epidemiologicko-vakcinologickej spoločnosti sme to prerokovali a podporili by sme to z dvoch dôvodov. Keby sa začalo s týmto projektom, lekárnici by boli preškolení a zvýšili by sa vedomosti lekárnikov o vakcinológii. Na základe toho by sa vedeli lepšie porozprávať s pacientmi či poradiť im. Po druhé, prispelo by to k určite vyššej zaočkovanosti proti chrípke a k ochrane nášho obyvateľstva. V konečnom dôsledku by to malo globálny pozitívny efekt. Lekáreň je takisto zdravotnícke zariadenie, takže v tom nevidím problém.
Prejdime teraz k naozaj aktuálnej téme, a to k nedostatku vakcín. Hovoríme o probléme, ktorý sa netýka iba Slovenska, ale aj celej Európskej únie. Kde vidíte príčinu nedostatku vakcín?
Nedostatok vakcín má viacero príčin. Sú to problémy s výrobou a dodávkou očkovacích látok, po druhé, určitú úlohu tam hrá aj reexport. Myslím si, že nedostatku vakcín by sa dalo predísť, keby bol systém nastavený tak, ako v minulosti – vo verejnej súťaži by sa objednávali vakcíny na celý rok dopredu pre celú populáciu. Bolo by to finančne výhodnejšie a výrobné firmy by si takisto vedeli vytvoriť reálny plán.
Súčasný stav vakcinácie v Európe sa dáva do súvislosti aj s prílevom migrantov do našich zemepisných šírok. Je podľa vás možné, že príchod migrantov na Slovensko môže mať vplyv na očkovací kalendár? Respektíve, že sa opäť vrátia choroby, ktoré sa už dlhodobým procesom dostali pod kontrolu?
Každý pohyb obyvateľstva je rizikom, že sa k nám dostanú choroby, ktoré vďaka očkovaniu už nepoznáme. Musíme si uvedomiť, že „vďaka“ vplyvu odporcov očkovania nám vznikli celé skupiny detí, ktoré nie sú očkované a práve to je rizikom. Nie je to však len o migrantoch, týka sa to aj bežného cestovania na dovolenku. Riziko je tu vždy, takže by bolo nespravodlivé pripisovať výskyt niektorých ochorení migrantom.
Na záver rozhovoru nám prezraďte, čo vás čaká v blízkej budúcnosti. Aké sú vaše najbližšie ciele, méty?
Nezvyknem si dávať nejaké ciele či méty. Riešim každodenné problémy a situácie až vtedy, keď prídu. Určite sa však plánujem naďalej venovať svojej práci, študentom, možno vymyslím nejaké zaujímavé projekty. V mojom veku je už takým poslaním vzdelávať – odovzdávať svoje skúsenosti a vedomosti ďalej. Nezvyknem si dávať konkrétne ciele, pretože by som bola veľmi sklamaná, keby sa mi ich nepodarilo naplniť. Je to prevencia vlastného sklamania J
.
Spracovala: Mgr. Radka Križanová
Foto: archív SZU a doc. MUDr. Zuzany Krištúfkovej, PhD., MPH
