ZABEZPEČENIE LIEKOV NA SLOVENSKU POTREBUJE UDRŽATEĽNÝ MODEL FINANCOVANIA

Asociácia veľkodistribútorov liekov (AVEL) a Slovenská lekárnická komora (SLeK) 2. mája 2018  prezentovali výsledky Štúdie o vývoji slovenského farmaceutického trhu z pohľadu financovania distribútorov a lekární od roku 2007. Výsledky štúdie dokazujú kontinuálny pokles ceny práce poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, ako aj distribútorov. Súčasný model financovania liekového reťazca sa v priebehu pár rokov môže stať neudržateľným a je potrebné sa preventívne zaoberať touto kľúčovou oblasťou zdravotnej starostlivosti. Štúdiu pre AVEL spracovala renomovaná spoločnosť QuintilesIMS, ktorá realizuje vysoko kvalifikované klinické monitory.

 

Asociácia veľkodistribútorov liekov (AVEL) je otvorené záujmové združenie právnických osôb, ktorého zakladajúcimi členmi sú UNIPHARMA– 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť,  PHOENIX zdravotnícke zásobovanie, a. s., a MED-ART, s. r. o. Asociácia bola založená za účelom vytvorenia platformy pre prezentovanie stanovísk tradičných celoslovensky pôsobiacich veľkodistribútorov k otázkam liekovej legislatívy a k aktuálnym témam celého liekového reťazca. Jej cieľom je predovšetkým napomáhanie riešeniu ťažkej situácie na trhu s liekmi spoločným hľadaním riešení a navrhovaním opatrení zabezpečujúcich dostupnosť liekov pre lekárne a pacientov, ale aj poskytovanie odbornej pomoci a poradenstva v záležitostiach súvisiacich s účelom a cieľmi tohto združenia.

 

Absolútna hodnota odmeňovania lekární a distribútorov sa od roku 2008 napriek rastúcemu trhu nezmenila – čo vzhľadom na infláciu a nárast ceny práce znamená jej pokles v obidvoch sektoroch.

Najvyšší podiel na odmeňovaní majú najlacnejšie lieky (do 8 €). Odmeňovanie percentuálnym podielom z ceny lieku pri znižovaní cien tak logicky vedie k poklesu ceny práce celého liekového reťazca. Nemenej dôležitým výsledkom štúdie je zistenie, že hoci celkový počet lekární na Slovensku rástol, prišlo najmä z dôvodu zvyšujúceho sa počtu sietí lekární a ich virtuálnych združení aj k výraznému nárastu monopolizácie trhu. V súčasnosti top 10 % lekární z hľadiska obratu reprezentuje až 40 % z celkového lekárenského trhu, pričom v 10 najväčších mestách (v ktorých žije cca 22 % obyvateľov Slovenska) je koncentrovaných viac ako 50 % celoslovenského obratu lekární. Z hľadiska dostupnosti lekárenskej starostlivosti na Slovensku pre pacientov ide o nebezpečný trend, keďže až 78 % slovenských pacientov je odkázaných na služby zvyšných lekární s minimálnym obratom (60 % lekární predstavuje iba 20 % celkového trhu

„So znepokojením vnímame viaceré negatívne trendy na slovenskom farmaceutickom a lekárenskom trhu“ komentoval výsledky štúdie výkonný riaditeľ AVEL Jozef Pospíšil a dodal: „zároveň viac ako polovica lekární podľa výsledkov štúdie čelí finančným problémom. Vyše 800 lekární vykázalo podľa Finstat za posledný rok stratu. Ak vezmeme do úvahy rastúcu monopolizáciu, na Slovensku hrozí výrazné zníženie dostupnosti lekárenskej starostlivosti a dostupnosti liekov pre pacientov, a to najmä v menších mestách a na vidieku.”

Vývoj farmaceutického a lekárenského trhu za posledných 10 rokov negatívne vplýva na finančnú udržateľnosť systému a priamo môže ohroziť pacienta. „AVEL a SLeK majú záujem sa vyhnúť situácii, keď si nebudú schopní plniť svoje povinnosti so všetkými následkami pre zdravotníctvo. Žiadajú preto Ministerstvo zdravotníctva SR o ucelenú koncepciu odmeňovania obchodných výkonov distribučného reťazca v zmysle Zákona o cenách a zmenu systému financovania lekární,” uzavrel nepriaznivú prognózu za predpokladu pretrvávania súčasnej situácie na farmaceutickom trhu J. Pospíšil.

Degresívna marža spôsobuje existenčné problémy zvlášť nezávislým lekárňam

„Nespravodlivá degresívna marža (ktorá nezachováva celkový objem marže pri jej znížení pri drahých liekoch a navýšení pri lacných liekoch) či pokračujúce prepady cien a úhrad liekov spoločne s nárastom nových povinností spojených s legislatívnymi zmenami a novými povinnosťami (ako sú povinnosti vyplývajúce zo zákona o liekoch, náklady spojené s prevádzkou emergentného systému, s projektom ezdravie, zrušenie poplatku 0,17 € za administratívne spracovanie lekárskych predpisov, budúce overovanie originality liekov) negatívne vplývajú na ekonomickú udržateľnosť lekární a spôsobujú existenčné problémy zvlášť nezávislým lekárňam a zároveň aj veľkodistribútorom liekov. Odborný výkon poskytovateľov lekárenskej starostlivosti by mal byť spravodlivo ohodnotený. Potrebujeme taký model financovania pre lekárne a distribútorov, ktorý bude udržateľný a spravodlivý“ : hovorí prezident AVEL RNDr. Tomislav Jurik, CSc. „AVEL sa bude zasadzovať za také legislatívne prostredie, z ktorého budú mať prospech všetky články liekového reťazca: výrobca – distribútor – lekárnik a aj pacient, ktorý je a musí byť vždy na prvom mieste a na vrchole spoločného záujmu lekárnika, distribútora a aj výrobcu.” – dodáva prezident AVEL.

Degresívna marža ovplyvňuje aj zisk

Veľkodistribútor liekov pracuje v prostredí s legislatívne regulovanou výškou obchodnej prirážky (11 skupín degresívnej marže).

Za posledných 10 rokov absolútna hodnota marže stagnovala – navyše jej degresívna metodika nepriniesla sľúbené a očakávané výsledky. Na druhej strane ale prevádzkové a personálne náklady veľkodistribútora kontinuálne narastali, čo v skutočnosti vzhľadom aj na infláciu znamená pokles hodnoty marže.

Distribútori museli za uplynulé roky implementovať prísne legislatívne požiadavky EÚ (GDP Guidelines), slovenské legislatívne požiadavky, zaviesť Emergentný systém a pripravujú sa na významnú zmenu – implementáciu FMD – overovanie originality liekov.

Slovenský trh s liekmi v porovnaní s inými krajinami EÚ navyše pracuje v prostredí neprimerane dlhých splatností ústavných zariadení.

Asociácia veľkodistribútorov liekov AVEL v aktuálnej situácii nevidí ďalší priestor pre konsolidáciu a optimalizáciu nákladov distribučného reťazca, naopak upozorňuje na riziko!

Pokiaľ nepríde k navýšeniu legislatívne regulovanej výšky obchodnej prirážky (11 skupín degresívnej marže), hrozí v blízkej budúcnosti riziko kolapsu distribučného trhu, ktorý nebude vedieť zabezpečiť  materiálno-technické, legislatívne a personálne požiadavky tak, ako mu to ukladá zákon o lieku a smernice EÚ!

Následne bude ohrozené poskytovanie lekárenskej starostlivosti!