PharmDr. Peter Nevydal: „Počtom lekární sa približujeme Grécku. Inšpirovať by sme sa mali Maďarskom”

V čom by sme sa mali inšpirovať Maďarskom, prečo by mal lekáreň vlastniť lekárnik a mnoho iného nám porozprával PharmDr. Nevydal

Cesta k lekárňam

Narodil som sa v Trnave, rodičia pochádzajú z Hlohovca. Pracovali v Slovakofarme približne 25 – 26 rokov. Mama pôsobila ako laborantka, otec ako chemický inžinier. Otec získal 52 patentov, najvýznamnejší z nich je spôsob odstraňovania katiónov a aniónov zo substancii, ktorý sa využil aj pri výrobe pentoxyfilínu.

Na základe takejto motivácie som sa rozhodol pre štúdium farmácie. Nikto z mojich predkov nemal lekáreň. Po skončení štúdia na strednej priemyselnej škole potravinárskej v Nitre som bol rok v Amerike. Keď som sa vrátil, išiel som na FaF v BA, po promóciách som si spravil doktorát. Po praxi v lekárni v Hlohovci som si otvoril Fraštackú lekáreň. Fraštacká preto, lebo Hlohovec sa v starších názvoch volal Frašták. Naskytla sa mi tiež príležitosť otvoriť lekáreň v Galante, ktorú som prevádzkoval 6 rokov. V súčasnosti teda prevádzkujem Fraštackú lekáreň a lekáreň ŽOS v Trnave, kde som aj spoločníkom.

Vývoj Fraštackej lekárne a jej jedinečnosť

V júni 2017 sme oslávili 11. výročie od otvorenia Fraštackej lekárne. Začínali sme len jednou oficínou, kde boli tri výdajné miesta. Následne, keď zanikla Slovakofarma, kde bolo zdravotné stredisko, prišli do tohto polyfunkčného domu traja lekári, čo tiež prispelo k nárastu pacientov. Táto budova patrí mojim rodičom, postavili ju spoločne a je situovaná v centre mesta. S tou jednou oficínou sme fungovali pár rokov a potom prišla doba, kedy sa ďalší samotní lekári prišli pýtať na priestory pre ambulancie, čo nás veľmi tešilo. Sú tu praktickí lekári, urológ, diabetológ, pediatri, dermatológ,… Tomu som musel prispôsobiť aj priestorové podmienky, tak som rozšíril lekáreň o ďalšiu oficínu, ktorá je v átriu. O dva roky neskôr som opäť rozširoval, tentokrát o výdajňu zdravotníckych pomôcok.

V Hlohovci sme jediná lekáreň, kde máme všetko – výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok, poskytujeme služby ako napr. meranie ciev, ktoré ľudia radi využívajú. Máme široký sortiment detských ortopedických topánok (obuvi), kvôli ktorým sem chodia aj z okolia. Je tu mladý kolektív a dievčatá sú veľmi šikovné, vedia poradiť. Vďaka zdravotníckym potrebám sa naša stála klientela rozšírila.

O konkurencii a ako pomáha lekárnikom členstvo v PLUS LEKÁRNI

To, že na Slovensku je veľký počet lekární na počet obyvateľov, je nespochybniteľný fakt. Ako to vyzerá v Hlohovci a okolí a ako ho vníma majiteľ dvoch nezávislých lekární?

V Hlohovci je 11 lekární, počet obyvateľov je aj s okolím cca 24 000, čiže konkurencia je dosť silná. Určite by bolo potrebné zaviesť demografické a geografické kritériá, lebo sa približujeme Grécku, kde je na 1 lekáreň 1 000 obyvateľov. Na Slovensku je podľa mňa veľa lekární. Malo by sa zabrániť tomu, aby už nezmyselne nevznikali ďalšie lekárne pri tých už existujúcich. V Hlohovci je okolo 2 000 obyvateľov na 1 lekáreň. Zatiaľ som však nezaregistroval, že by sa v Hlohovci alebo Trnave nejaké zavreli. K tomu však možno prispeje znižovanie marže. Pokiaľ by sa mala znižovať, neviem si to ani predstaviť, lebo už teraz je to zlé.

Je pre mňa nepredstaviteľné, že by som nepatril k zoskupeniu PLUS LEKÁREŇ, musí byť ťažké byť samostatnou lekárňou. Mne to veľmi pomáha a neviem si predstaviť, že by som musel jednať s výrobcami o každom jednom produkte a pod. Určite je to veľká výhoda. Patrím medzi prvých, čo sa zapojili do projektu PLUS LEKÁREŇ. Veľkým prínosom sú aj pluskové prípravky, lebo sú výhodné, dobre sa predávajú a sú kvalitné.

Čo by mohlo byť svetlom na konci tunela v lekárenstve?

Čiernym bodom slovenského zdravotníctva bolo zavedenie Zajacových reforiem. On to všetko odštartoval. Prišli siete a extrémna konkurencia. Svetlý bod verím že príde, lebo doteraz som žiadny nezaregistroval. Medzi čierne body by som zaradil aj kategorizácie a extrémne znižovanie cien, ktoré znižujú maržu lekárne. Lekáreň môže vlastniť hocikto, s čím nesúhlasím a som samozrejme proti. Keby sa tu zaviedlo niečo podobné ako v Maďarsku, kde musí 51 % lekárne vlastniť lekárnik, to by bol pre mňa svetlý bod. Maďarsko je pekný príklad, čo sa týka farmácie.

Tento rok by som ako ďalšie čierne body označil extrémne veľa kontrol, ktoré sú asi potrebné. V oboch lekárňach sa uskutočnila kontrola kusovej evidencie. Chceli sme pomôcť ľuďom, napr. keď chceli namiesto plienok vložky. To nám vytkli ako porušenie zákona. Človek chce pomôcť pacientom, ale nemôže. Okrem toho som mal aj kontrolu na váhy z metrologického ústavu, ŠÚKL a daňovú kontrolu.

Spolupráca s UNIPHARMOU

S UP spolupracujem asi 9 rokov a som spokojný. Plus lekáreň je podľa mňa najsilnejšie zoskupenie na Slovensku. Musím UNIPHARMU vyzdvihnúť aj za to, že spolčila viac lekární, vďaka čomu sa náklady na zápis do registra partnerov verejného sektora, ktorý je podľa mňa zbytočný, omnoho znížili.

Aké sú plány do budúcnosti?

Uvidíme, čo nám vláda prinesie nové. Ak sa ešte zníži marža, bude to problém pre lekárne aj veľkodistribútorov. My sa snažíme poskytnúť všetko, čo lekáreň poskytnúť môže, robíme aj IPL. Ľudia si začínajú uvedomovať, že ak je majiteľ lekárnik, tak do toho dáva celý život. Som v lekárňach od rána do večera, aj s dievčatami sa snažíme, aby bol zákazník spokojný. Rozprávame sa s pacientmi, radíme im, čo je dobré a čo zlé. Pacienti si začínajú ceniť aj tie nadštandardné vyšetrenia, ktoré tu poskytujeme. Na základe zistení z našich vyšetrení často utekajú k lekárovi. Myslím, že sa aj naďalej budem uberať smerom takýchto služieb. Je to výhoda oproti lekárňam, ktoré na to nemajú podmienky, alebo nerobia IPL.

Pluméria, alebo čomu sa venuje lekárnik vo voľných chvíľach 

Vo voľnom čase sa venujem synovi, ktorý bude mať 4 roky, manželke a cestovaniu. Potešilo by ma, keby mám nasledovníka. Je ale ešte veľmi skoro povedať, či bude farmaceut. Radi cestujeme s Pharmaeducou, ktorá nám pripraví dovolenku na mieru. V našej budove sa starám aj o kvety v átriu. Výnimočná je pluméria, ktorú sa mi podarilo dopestovať aj v nie príliš priaznivých podmienkach.

Autor: Mgr. Ing. Denisa Ižová

Foto: autorka

Článok bol uverejnený v časopise Lekárnik 10/2017