PharmDr. Norbert Chano: Mali by sme sa zamerať na to, čo robí lekárnika lekárnikom
„Nemali by sme sa namiesto očkovania a ďalších činností zamerať na to, čo robí lekárnika lekárnikom? Teda byť pre pacienta odborníkom na lieky?“ pýta sa PharmDr. Norbert Chano pri otázke, či by mali mať lekárnici viac kompetencii. Okrem toho nás zaujímalo, čo si myslí o aktuálnych témach v lekárenstve zodpovedný farmaceut (Lekáreň Horná, Nová Baňa) a 1. viceprezident SLeK.
PharmDr. Chano moderoval panelovú diskusiu na jubilejnom 20. lekárnickom kongrese spoločnosti UNIPHARMA. K tomu uviedol: „Som rád, že RLeK Žilina a Trenčín sa spolupodieľali na organizácii už 20. ročníka lekárnického kongresu s UNIPHARMOU, ktorá je pre nich silným a zdravým partnerom.”
Pôsobíte v SLeK ako 1. viceprezident a v RLeK Banská Bystrica. RLeK Žilina a RLeK Trenčín boli tiež spoluorganizátorom jubilejného, 20. lekárnického kongresu, ktorý sa venoval témam legislatíva, ekonomika, marketing lekárne. Čo by ste poradili lekárnikom v týchto otázkach?
Všetky tri tieto okruhy sú dennodennou súčasťou fungovania lekární. Lekárnici by sa mali aj v týchto oblastiach zamerať na samoštúdium a prestať sa spoliehať na to, že dostanú všetko naservírované na zlatej tácke. Aj keď legislatívu máme na SLeK pravidelne aktualizovanú a upozorňujeme členov na zmeny, nájdu sa ľudia, ktorí neovládajú základnú problematiku a namiesto toho, aby si problém naštudovali, tak si informácie zisťujú na sociálnych sieťach. Aj pre nich je tu ale pravidelná telefonická legislatívna poradňa našej právničky. V ekonomike by si mali by si uvedomiť, že sa nedá žiť len na dlh a distribútor ich nebude večne úverovať a ťahať z každej šlamastiky a možno namiesto nového auta, by mali investovať do budúcnosti a stabilizovať alebo podporiť rozvoj svojich lekární. Marketing je v súčasnosti asi ťažké zvládať úplne samostatne, ale mali by sme sa nebáť aj investovať a spolupodieľať sa na tom, ako budú vyzerať naše lekárne. Či budú všetky rovnaké, alebo sa budeme chcieť odlíšiť. Ideálne by bolo nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma rovinami.
Ako by ste zhodnotili činnosť regionálnych komôr? Ktorému problému by ste sa chceli ako viceprezident venovať alebo ho vyriešiť ako prvý?
Regionálne komory vďaka legislatívnym zmenám za ministra Zajaca, po strate právnej svojprávnosti, nemajú možno toľko povinností ako v minulosti. Stále však existuje priestor na to, aby sa mohli realizovať aj v organizovaní napr. vzdelávacích podujatí, alebo regionálnych stretnutí s cieľom diskutovať. Som rád, že RLeK Žilina a Trenčín sa spolupodieľali na organizácii už 20. ročníka lekárnického kongresu s UNIPHARMOU, ktorá je pre nich silným a zdravým partnerom. UNIPHARMU registrujem od začiatku fungovania našej lekárne. Je to obdivuhodné a pamätám si, že na začiatku bolo len pár nadšencov, ktorí rozvážali lieky. UNIPHARMA je jeden z najdôležitejších dodávateľov a partner, na ktorého sa môžeme spoľahnúť.
Asi najzávažnejším problémom, od ktorého sa odvíjajú aj ostatné problémy, je legislatíva. Keďže sa blížia voľby a politici sú náchylnejší počúvať ľudí – voličov, plánujeme v SLeK zorganizovať diskusné fórum s politikmi, čo ktorá strana plánuje v oblasti zdravotníctva a lekární meniť a vysvetliť im naše postoje, aby sme si aj v budúcnosti zachovali postavenie nezávislého povolania.
PharmDr. Norbert Chano a spolupracovníci z Lekárne Horná v Novej Bani
Lekárnici na Slovensku nemajú hradené odborné výkony. Aký štát je podľa vás vzorom v systéme úhrad? Čo si myslíte o ohodnotení lekárnikov na Slovensku a uvítali by ste duálne ohodnotenie?
K tejto téme by bolo vhodné urobiť samostatný workshop, kde by sme si my, lekárnici, vydiskutovali, čo chceme a pozreli sa na problematiku aj z druhej strany. Lebo ak chceme v lekárňach výkony, mali by sme si uvedomiť, že budeme musieť obhájiť hodnotu „bodu” a nastáva riziko napr. aj v tom, že niektoré lekárne, či už individuálne alebo sieťové, môžu smerom k poisťovniam začať aplikovať podobný postup, ako to bolo v minulosti pri doplatkoch. Prestavte si situáciu, že lekáreň XY povie „my budeme očkovať zadarmo, posielajte nám vašich poistencov”. Ambulantní lekári by toto asi nikdy neurobili, ale lekáreň si povie, že keď má obrat a zisk na vakcíne, tak to pichne „zadarmo” a postaví si na tom marketing.
Je podľa vás na Slovensku vysoký počet lekární? Myslíte si že by sa mali demografické a geografické kritéria opäť zaviesť alebo v čom vidíte riešenie tejto situácie?
Áno, počet lekární je na Slovensku vysoký. V porovnaní s ČR je u nás asi rovnaký počet lekární, ako u nich pri dvojnásobnom počte obyvateľstva. V našom 8 tisícovom meste máme 4 lekárne, pričom by tu veľkoryso stačili dve, v ideálnom prípade jedna. Máme v meste 4 obvodných lekárov, 2 pediatrov, 1 kardiológa, 1 internistku, ktorá je aj diabetológom, jednu kožnú lekárku, ktorá ordinuje 2 hodiny denne, jedného ORL, 1 očnú lekárku a 1 pľúcnu lekárku. Čiže v celom meste máme toľko lekárov ako v priemernej poliklinike niekde v Nitre.
Demografické a geografické kritériá môžu byť pre lekárne dvojsečná zbraň. Predstavme si situáciu, že mám lekáreň ako fyzická osoba, platia tieto kritériá a chcem „sa zmeniť” na S.R.O. Nastane situácia, že napriek tomu, že som roky fungoval na tom istom mieste, mi nedovolia otvoriť lekáreň, lebo už je v meste naplnený počet. Vedel by som si predstaviť pozitívne demo a geografické kritériá, napr. lekár a lekáreň na dedine by boli lepšie odmeňovaní ako niekde v meste.
Od februára musia lekárne Overovať pravosť liekov. Aký na to máte názor? Ďalšou novinkou v roku 2019 je reforma zákona o registračných pokladniciach. Ako hodnotíte túto novú povinnosť?
Je to povinnosť, ktorú si nevymyslel nikto na Slovensku, ale preniesla sa nám do legislatívy z EÚ. Pôvodná myšlienka bola, aby sme zabránili vstupu falzifikátov na trh a predchádzali tak poškodeniu zdravia občanov. Fungovanie celého systému majú platiť výrobcovia liekov, ktorým touto činnosťou vlastne ochraňujeme ich trh pred vstupom „fejkov”. V konečnom dôsledku to bude s veľkou pravdepodobnosťou znamenať aj definitívny koniec reexportu, lebo keď raz bude jedinečný kód priradený pre územie Slovenska, nebude ho možné deaktivovať napr. v Nemecku. Ak sa tak stane, bude to znamenať poplach a prešetrovanie, ako sa daný liek dostal tam, kam nemal. Znova pôjde o ochranu trhu pre výrobcu, aby sa mu na „drahší” trh nevozili lieky z „lacnejšieho”. SLeK ako jeden zo zakladajúcich členov SOOL, opakovane trvá na úhrade tejto činnosti lekárne zo strany výrobcov prostredníctvom SOOL ako ich zástupcu pre Slovensko. Náš návrh bol vždy zamietnutý, či už z dôvodu, že na to nemáme nárok, alebo že nikde inde to nie je hradené. Na prezídiu SLeK sa uskutočnila diskusia, či našej národnej organizácii pre overovanie liekov neukázať, že darmo majú software, naplnenú databázu, internetové pripojenie, off-line riešenie, keď nebudú mať lekárne, ktoré by to robili, tak nebudú mať nič a možno ukázať, že lekárne vedia byť v tomto smere jednotné a 24 hodín, týždeň, mesiac lieky neoverovať a možno potom budú náchylnejší nájsť riešenie aj v otázke financovania lekární.
Čo sa týka nových online registračných pokladníc, je to jedna z vecí, kde sme sa museli prispôsobiť tomu, že legislatívne sme z pohľadu ministerstva financií zaradení do maloobchodu a musíme fungovať podľa týchto podmienok. V lekárni už máme eKasu a funguje, zdržanie pri výdaji je minimálne.
Čo si myslíte o zmene legislatívy, ktorá priniesla lekárňam a výdajniam zdravotníckych pomôcok povinnosť prejsť na zúčtovanie na základe dispenzačných záznamov?
Myšlienka je to pre lekárne vynikajúca, netreba robiť nič na konci mesiaca, všetko prebehne automaticky samé… Realita je však trochu iná. Lekárne, dodávatelia softwarov, boli bez prechodného obdobia „hodené do studenej vody a museli sa naučiť plávať”. Napriek všetkým úvodným problémom si myslím, že sa nám to za pochodu podarilo veľmi dobre. Zo strany zdravotných poisťovní máme prísľub, že do konca roka by sme mohli nabehnúť na nezávislý systém, kde by odpadalo sťahovanie csv súborov, ich ukladanie a následné načítanie do lekárenského programu a toto by malo prebehnúť na pozadí systému a mali by sme byť konfrontovaní iba s problematickými dispenzačnými záznamami. Verím, že to bude skôr.
Kompetencie lekárnika na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ – mali by sme sa niečím inšpirovať?
Mám pocit, akoby si lekárnici hľadali novú prácu. Z viacerých strán počúvam, že chceme očkovať, chceme merať tlak, cholesterol, robiť klinickú farmáciu. Nemali by sme zamerať na to, čo robí lekárnika lekárnikom? Teda byť pre pacienta odborníkom na lieky? Vedieť navrhnúť lekárovi riešenie v prípade interakcií, nevhodnej liekovej formy alebo nájsť cenovo dostupnú liečbu? Byť miestom, kde pacient príde skôr, ako pôjde k všeobecnému lekárovi? Lekárnik by do liekovej knižky zapísal samoliečbu pacienta a v prípade, že by nefungovala, by navštívil svojho obvodného lekára, ktorý by si pozrel, že pacient už týždeň používa lieky na prechladnutie a podľa toho by pokračoval v terapii, alebo by vylúčil ochorenie zistené samo diagnostikou. Prečo by nemohol byť toto štandardný terapeutický postup? Takto by sme vedeli zdravotným poisťovniam ušetriť prostriedky a odľahčiť ambulancie lekárov. Bolo by možno postačujúce, keby pacientovi, ktorý preskočí lekáreň a pôjde priamo k lekárovi so soplíkom, zdravotná poisťovňa neuhradila žiadne lieky ani vyšetrenie a musel by si platiť všetko sám, alebo bol vyšetrený s poplatkom, podobne ako to je v súčasnej dobe na urgente.
Nie sme to my, lekárnici, kto vie posúdiť, či je liek pre pacienta vhodný alebo nie? Prečo chceme indikovať vakcináciu, keď by sme mohli my rozhodnúť o tom, či je alebo nie je pre pacienta vhodný liek na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny 7 dňový áno, ale 28 už nie. Antihistaminiká, prírodné venofarmaká sú na tom rovnako.
Vnímate nedostatok liekov? Využívate emergentný systém?
Nedostatok liekov je v porovnaní s obdobím pred dvoma rokmi minimálny. Asi sme po dobe liekových suchôt citliví na každé vypadnutie lieku, ale výpadky tu boli a asi aj budú, či už výrobné, legislatívne, logistické alebo havarijné. Emergentný systém bohužiaľ využívam, aj keď nerád. Radšej liek objednávam klasicky z distribúcie Keď nie je iná možnosť, viem, že tu stále mám „záchrannú brzdu” vo forme emergentu a nemusím obvolávať zástupcov výrobcu liekov, aby som liek zohnal. Preto si myslím, že má opodstatnenie aj v súčasnej dobe.
V súčasnosti sa opäť novelizuje zákon o liekoch. Ktoré z návrhov, ktoré boli doplnené do novely zákona 362 považujete za pozitívne alebo čo by ste zmenili, doplnili, uvítali?
Možno by som upozornil, že SLeK sa podarilo zastaviť iniciatívu ministerstva, ktoré plánovalo zakázať diskontné zmluvy medzi lekárňami a veľkodistribútormi. Majitelia lekární tak môžu aj naďalej finančne profitovať z dobre nastavenej spolupráce so svojim distribútorom.
Konečne sa dúfam vráti lekárenská pohotovosť do správnych koľají, ale uvítal by som, aby bola podobne, ako všetkých iných ľudí, pre ktorých je pohotovosť súčasťou povolania jej objednávateľom (teda štátom) hradená.
Mení sa podmienka minimálne trojmesačného skladovania lieku pred jeho predajom druhej lekárni, ale zavádza sa podmienka maximálneho počtu 5 kusov pri predaji. V nedávnej minulosti sme mali kontrolu ŠÚKL, kde sa inšpektorky zamerali aj na dodržiavanie tejto zákonnej povinnosti. Aj keď som presvedčený, že úmysel MZ SR nebol sankcionovať týmto paragrafom lekárne, ktoré si pomáhajú medzi sebou optimalizovať skladové zásoby, podľa inšpektoriek by nám za takéto porušenie hrozila sankcia.
Čo by som ešte uvítal je, aby prebehla aj u nás podobná zmena vo vlastníctve lekární ako v susednom Maďarsku. Verím že v budúcnom volebnom období sa nám s vládou podarí minimálne diskutovať aj na túto tému a budú ochotní počúvať naše argumenty a podarí sa zmena, ktorá by bola prínosom pre pacienta a nezávislé povolanie lekárnika.
autorka a foto: Mgr. Ing. Denisa Ižová
článok bol uverejnený v časopise Lekárnik 10/2019
