Inkontinencia z pohľadu klinického psychológa

Malé deti sa učia, že by sa nemali pocikávať, že je to niečo, za čo by sa mali hanbiť. S inkontinenciou sa vracia tento pocit hanby a niečoho zlého, nepatričného, čo vzbudzuje opovrhnutie, sociálne vyčlenenie a izoláciu. A tiež pocit, že život, na ktorý sme boli zvyknutí, končí. Vylučovanie a sex sú veľmi významné zložky nášho prežívania. Ich poruchy zasahujú tie najhlbšie vrstvy nášho ja, a preto sú tak bolestivé a je ťažké si ich pripustiť, premôcť zábrany a začať ich riešiť. Ak nás bolí zub, nehanbíme sa to priznať. Keď trpím inkontinenciou je to hanba.

Inkontinencia je zdravotný problém, ktorý hlboko zasiahne pocity sebaistoty, sebavedomia, sebahodnotenia. So zvyšujúcim sa vekom inkontinentných ľudí pribúda a oni musia bojovať s pocitmi, že sú starí, odpísaní, že už nie sú na nič dobrí. Pre priznanie si problému a hľadanie riešenia je preto nesmierne dôležitá vnútorná sebaistota. Teda priznať si, že prišiel problém, ktorý je ale možné riešiť či už liekmi, chirurgickým zákrokom alebo s pomocou inkontinenčných pomôcok, a vďaka tomu žiť ďalej plnohodnotný život, pretože inkontinencia nie je stopka pre život. Ide o prirodzený prejav starnutia, ktorý postihuje ohromné množstvo iných ľudí, len o ňom nehovoria. Riešenie inkontinencie nie je však len problémom starších generácií. Tento intímny problém postihuje aj mladšie ženy napríklad po pôrode. Aj pre ne je v súčasnej dobe, keď je sexualita odhalená, zdobená, zdôraznená, obzvlášť ťažké si ho pripustiť. „Inkontinenčné vložky sú veľký dar pre ženy, pretože sa môžu cítiť sebavedome, môžu sa pohybovať a oddialia im pocit, že všetko končí. Môžu športovať, môžu všetko. Je nutné prijať fakt, že s predlžujúcim sa vekom je to úplne prirodzený proces, aby to nevzali ako niečo chorobného, ale ako súčasť behu života: „Ja sa tým nebudem zaoberať, pretože problém namiesto mňa riešia vložky. Ja sa budem zaoberať tým, ako príjemne žiť.” Čím sú ženy sebavedomejšie, tým lepšie zvládajú prechod, starnutie a tiež inkontinenciu,“ hovorí psychoterapeutka PhDr. Lea Rathausová.

Pre riešenie inkontinencie na psychickej úrovni sú dôležité dva aspekty: riešenie na vnútornej, osobnej úrovni, teda sám so sebou a riešenie s partnerom. Pre zvládnutie inkontinencie v partnerskom spolužití je nesmierne dôležité, aký majú partneri vzťah. Či je natoľko dobrý, aby žena mala odvahu partnerovi o probléme povedať a aby k problému pristupovali spoločne. Začiatok úspešného riešenia je v tom, aby vzťah bol intímny. Keď sa povie intímny, tak si ľudia predstavujú sex. Oveľa intímnejšie je ale psychické prežívanie a rozprávanie sa o problémoch. Je zásadným omyl myslieť si, že najintímnejšou a najdôležitejšou záležitosťou v partnerskom vzťahu je sex. Najintímnejšou záležitosťou je oznamovať svoje pocity, svoje bolesti, svoje prežívanie. Ak je vzťah dobrý a partneri o probléme hovoria, problém inkontinencie budú riešiť spoločne. Čím skôr sa naučia byť vo vzťahu otvorení, tým väčšiu majú šancu na úspešné riešenie problému. Neznamená to však, že by sa otvorenosti nemohli naučiť aj v neskoršom veku. U mužov je tento problém o to väčší, že je spojený s penisom, ktorým sa prejavuje mužské ego. Aj tu záleží na partnerke a otvorenosti vo vzťahu.

PhDr. Rathausová sa vo svojej praxi opakovane stretla s tým, že pacienti po chirurgických zákrokoch v malej panve odchádzali z nemocnice úplne nepoučení o možných komplikáciách, ako je strata erekcie alebo inkontinencia a o možnostiach ich riešenia: „Môžem uviesť príklad staršej dvojice, ktorá mala skvelé manželstvo vrátane intímneho života. Kríza nastala po operácii prostaty, sexuálny život nefungoval v dôsledku operácie a oni neboli poučení, že je možné erekciu medikamentózne upraviť, nebáť sa používať iné formy sexuálneho spolužitia, že nie je nutné sa za to hanbiť. Manžel odišiel z nemocnice úplne nepoučený zdravotníckym personálom. Riešenie sme spolu našli, stačil otvorený rozhovor, ale chcela by som v tejto súvislosti zdôrazniť, akú veľkú úlohu v takýchto situáciách zdravotnícky personál môže hrať. Ide len o niekoľko chvíľ venovaných vysvetleniu, aké komplikácie môžu pacienti po zákroku očakávať a ako je možné ich riešiť.”