Finančné možnosti slovenského zdravotníctva sú obmedzené, preto sa treba sústrediť na efektivitu

MUDr. Peter Stachura, Dr. med., MBA
štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR

 Druhým štátnym tajomníkom na Ministerstve zdravotníctva SR sa 1. júna stal MUDr. Peter Stachura, Dr. med., MBA. Jeho nomináciu navrhol minister zdravotníctva, MUDr. Marek Krajčí. Nový štátny tajomník má bohaté skúsenosti zo zahraničia. Na Slovensko sa vrátil po 16-ročnom pôsobení v Nemecku a Rakúsku.

Curriculum vitae

  • Narodil sa 6. januára 1979 v Levoči do nelekárskej rodiny.
  • V roku 2003 vyštudoval na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach.
  • Na Univerzite v Bayreuthe vyštudoval Health care management a získal titul MBA.
  • V roku 2014 obhájil dizertačnú prácu na Friedrich-Wilhelms Univerzite v Bonne (Dr. med.).
  • Na Oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice s poliklinikou v Levoči pracoval v rokoch 2003 až 2004.
  • Päť rokov pôsobil na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny Klinikum Görlitz v Nemecku.
  • V rokoch 2009 až 2017 pracoval na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny Klinikum Bayreuth v Nemecku.
  • Medzitým v roku 2014 dva roky pôsobil aj na Oddelení paliatívnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Erlangen v Nemecku.
  • Svoje zatiaľ posledné pôsobenie v zahraničí absolvoval na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny Universitätsklinikum St. Pölten v Rakúsku.
  • Má atestáciu z urgentnej medicíny, anestéziológie a subšpecializáciu z intenzívnej a paliatívnej medicíny.
  • Je ženatý a má dve deti.

V zahraničí ste pôsobili na rôznych klinikách a oddeleniach. Teraz ste sa stali štátnym tajomníkom MZ SR. Čo vás presvedčilo vrátiť sa?

Minister zdravotníctva MUDr. Marek Krajčí ma oslovil s ponukou na spoluprácu. Vzhľadom na to, že mojím eminentným záujmom je, aby zdravotníctvo napredovalo a systém bol nastavený efektívne a kvalitne, ponuku som prijal. Uvedomujem si, že je to záväzok a zároveň aj príležitosť skvalitniť systém zdravotníctva na Slovensku a nastaviť niektoré procesy oveľa efektívnejšie.

Máte bohaté skúsenosti z iných vyspelých krajín Európy, ako by ste porovnali ich systém zdravotníctva s tým našim?

Pri takomto porovnávaní treba vždy zohľadňovať aj objem financií, ktorý je v systéme. Platí to aj v prípade Nemecka či Rakúska voči Slovensku. Obe spomínané krajiny dávajú v prepočte na jedného obyvateľa do zdravotníctva oveľa viac ako Slovenská republika. Naše finančné možnosti sú obmedzené, preto sa treba sústrediť na efektivitu. Práve to je oblasť, v ktorej vidím veľké rezervy.

Ďalšou témou je personálne zabezpečenie, ako aj spokojnosť zdravotníckeho personálu. Tá sa vždy premietne aj do vzťahu k pacientom, čo v konečnom dôsledku ovplyvní celkovú atmosféru v systéme. Áno, aj v spomínaných krajinách je nedostatok sestier či lekárov, ale ich absencia nie je taká citeľná ako na Slovensku. Pričom so starnutím populácie nám bude narastať počet ľudí odkázaných na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, budú pribúdať chronické ochorenia, ktoré si vyžadujú dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Na tento vývoj treba promptne reagovať a zároveň rešpektovať, že medicína je a zostane povolaním, ktoré výrazne závisí od ľudských zdrojov.

Ako plánujete zužitkovať svoje poznatky z praxe na ministerstve? Akým spôsobom budete aplikovať svoje skúsenosti do praxe na MZ SR?

Pracoval som vo viacerých nemocniciach ako anestéziológ, čím som mal príležitosť nahliadnuť hlbšie do viacerých segmentov medicíny.

Ďalšou oblasťou môjho pôsobenia je paliatívna medicína, ktorá prepája sociálny a zdravotný systém. Naučila ma vnímať pacienta komplexne, so všetkými jeho potrebami, nielen ako organickú dysfunkciu. Paliatívna medicína je veľká a zásadná téma aj pre slovenské zdravotníctvo. Ak sa jej fungovanie nastaví správne a efektívne, môže priniesť veľa pozitív pre pacientov, ale aj ich príbuzných. Na zvládnutie budúcich výziev je nevyhnutné integrovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Študoval som aj zdravotnícky manažment, čo vnímam pri svojej práci ako pozitívum. Verím, že prepojenie všetkých skúseností a vedomostí, ktoré som nadobudol, bude prínosom pri napĺňaní mojej funkcie štátneho tajomníka na MZ SR.

Štátny tajomník zastupuje ministra v jeho neprítomnosti, je však len poradným orgánom, a preto nemôže za ministra hlasovať. Máte s kolegyňou Dr. Ježíkovou rozdelené kompetencie, alebo čo je vašou náplňou práce?

Mojou úlohou na ministerstve je zastrešovať odbornú úroveň na Sekcii zdravia. Od prevencie, skríningov, verejného zdravotníctva, cez poskytovanie zdravotnej starostlivosti až po dlhodobú starostlivosť. Druhou veľkou a zásadnou témou je oblasť vzdelávania, teda špecializácie, akreditácie, ďalšie vzdelávanie a celkovo – optimalizácia vzdelávacích procesov. A nakoniec aj problematika štandardných diagnostických a terapeutických postupov a kategorizácia výkonov.

Ste členom tímu expertov nezávislej platformy Za lepšie zdravotníctvo, ktoré sa venuje fungovaniu zdravotného systému vo vyspelých krajinách a konfrontácii so slovenskou realitou. Cieľom tejto platformy je navrhovať riešenia pre zlepšenie a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Čo by ste chceli vďaka tejto platforme presadiť?

Ide o platformu, ktorej cieľom je zverejňovať názory a skúsenosti medicínskych expertov, ktorí boli alebo sú v zahraničí a chcú svoje skúsenosti konfrontovať so slovenskou realitou a prinášať návrhy riešení. Dúfam, že sa nám práve na MZ SR podarí „uviesť do života” aspoň niektoré z nich.

Jedným z ťažiskových zámerov, na ktorých začíname intenzívne pracovať, je dlhodobá zdravotná starostlivosť, v tejto oblasti nás čaká veľa spoločných úloh s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Počet lekárov na Slovensku je síce porovnateľný s európskym priemerom, ale ich distribúcia v systéme nezodpovedá požiadavkám pacientov. V medzinárodnom porovnaní má Slovensko veľmi málo všeobecných lekárov, hoci sú nesmierne dôležitou súčasťou zdravotného systému v každej krajine. Preto jednou z mojich priorít bude reforma ambulantnej zdravotnej starostlivosti a posilnenie postavenia všeobecných lekárov.

Napokon treťou témou, ktorú budeme analyzovať a následne realizovať je možnosť pripoistenia. Zámerom je, aby pacient presne vedel, na čo má pri liečbe nárok a v akom časovom horizonte.

Lekárnici sú na Slovensku často vnímaní len ako predavači liekov. Sú to však zdravotnícki pracovníci, ktorí majú potrebnú kvalifikáciu. Ako vy vnímate profesiu lekárnikov?

Postavenie a úlohy lekárnikov v zdravotnom systéme sú jasné – ide o zdravotníckych pracovníkov, ktorí majú svoje významné postavenie aj s prihliadnutím na široké možnosti edukácie. Konkrétne možnosti vidím napr. pri dôslednom vysvetľovaní účinnosti generických liekov.

Lekárenský sektor bol v počiatku pandémie COVID-19 kritizovaný za nepripravenosť. Ako vnímate lekárnikov v rámci tímu zdravotníkov v boji proti COVID-19?

V čase pandémie som nebol na Slovensku, ale samozrejme, sledoval som situáciu takpovediac „z diaľky”. Treba oceniť prácu a všetky aktivity zdravotníkov, ktorí naozaj stáli v prvej línii v boji proti pandémii nového koronavírusu, týka sa to lekárov, sestier, aj lekárnikov. Často v sťažených podmienkach poskytovali zdravotnú starostlivosť, ako aj odborné rady či konzultácie. Dnes môžeme konštatovať, že Slovensko je jednou z krajín, ktoré pandémiu nového koronavírusu zvládli výborne, i keď predikcie pri jej nástupe neboli optimistické.

Na MZ SR sú vo vrcholných pozíciách v prevahe povolania lekárov. Lekárnici z praxe sú prítomní v minimálnej miere. Považujete za potrebné, aby boli na vedúcich pozíciách prioritne odborníci, alebo dobrí manažéri?

V ideálnom prípade by na vedúcich pozíciách mali byť lídri s prirodzenou autoritou. Tá sa nedá kúpiť žiadnym titulom. Pri formovaní pracovných tímov sa snažíme, aby ich viedli charakterní, čestní ľudia s prehľadom a znalosťou systému zdravotníctva.

Čo je podľa vás potrebné riešiť v zdravotníctve a v lekárenstve hneď potom, ako sa vysporiadame s COVID-19? Riešenie ktorého zdravotníckeho problému je podľa vás najakútnejšie?

Tém na riešenie je veľmi veľa. Niektoré som už vymenoval, určite si našu pozornosť zaslúži oblasť vzdelávania, katalóg výkonov či nastavenie správnej cenotvorby.

Spracoval: Mgr. Ján Zošák