Distribúciu liekov vnímam ako neoddeliteľnú a nezastupiteľnú súčasť liekového reťazca

Distribúciu liekov vnímam ako neoddeliteľnú a nezastupiteľnú súčasť liekového reťazca

prof. PharmDr. Ján Klimas, PhD., MPH
vedúci Katedry farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

 Obľúbený vysokoškolský profesor, ktorého názory radi počúvajú nielen študenti, ale aj odborníci. Svoju kariéru zasvätil farmakológii a toxikológii. Prinášame vám rozhovor s prof. PharmDr. Jánom Klimasom, PhD., MPH, ktorý bol zvolený do dozornej rady našej spoločnosti a tiež je novým členom Veľkej redakčnej rady časopisu Lekárnik. Dozviete sa, ako vníma COVID-19 z pohľadu klinického skúšania liekov, prečítate si jeho názory na celoživotné vzdelávanie, ale prezradil nám aj, čo je podľa neho rozhodujúce pri výbere budúceho povolania absolventov Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského.

prof. PharmDr. Ján Klimas, PhD., MPH

Stali ste sa členom dozornej rady spoločnosti UNIPHARMA. Ako ste našu spoločnosť rokmi vnímali zo svojej pozície?

V prvom rade vnímam spoločnosť UNIPHARMA ako zamestnávateľa našich absolventov, za ktorých kvalitu prirodzene pociťujem istú mieru zodpovednosti. Okrem toho som mal veľa príležitostí spolupracovať s ľuďmi z UNIPHARMY, keďže som v minulosti viackrát vystupoval na podujatiach, ktoré spoločnosť podporovala, či už na Liptovsko-oravských dňoch, Zemplínskych dňoch alebo na Lekárnickom kongrese. Dokonca som ako vtedajší prodekan fakulty viackrát spoluorganizoval Dni mladých lekárnikov v Bojniciach. Prienik medzi nami som vždy vnímal v rovine snahy o sústavný rozvoj odborného charakteru lekárenstva, spolu s budovaním profesionálneho sebavedomia nastupujúcej generácie farmaceutov.

Akú úlohu podľa vás zohráva distribúcia liekov v liekovom reťazci?

Distribúciu liekov vnímam ako neoddeliteľnú a nezastupiteľnú súčasť liekového reťazca.

Pravidelne sa so širokou lekárnickou spoločnosťou stretávate na Lekárnickom kongrese, ktorý organizuje spoločnosť UNIPHARMA. Ako hodnotíte toto podujatie, aký má prínos pre lekárnikov?

Keďže nevykonávam lekárenské povolanie, iba sprostredkovane vnímam výzvy a problémy lekárenstva, ktoré sa na kongrese diskutujú. Podľa reakcií lekárnikov pri neformálnych rozhovoroch poskytuje kongres pre nich dôležitý priestor na výmenu skúseností a názorov, a hoci nie vždy musí byť prítomný názorový súzvuk, už aj samotná polemika je pre nich inšpiráciou pri zvládnutí individuálnych lekárenských výziev. Navyše im poskytuje možnosť naplnenia potrebného vedomia byť súčasťou komunity a podpory profesijného sebavedomia.

prof. Klimas sa v mene dekana Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave prihovoril prítomným na 18. Lekárnickom kongrese 2017

Aké témy by podľa vás mali tvoriť tohtoročnú diskusiu na Lekárnickom kongrese?

Zrejme stojíme na prahu informatizácie a automatizácie väčšiny ľudských činností a lekárnici sa tomu nebudú môcť vyhnúť. Bude potrebné pripraviť lekárenstvo na novú éru tak, aby informačné technológie a robotizácia boli nástrojom v rukách lekárnika a nie ich konkurentom. Diskusia o tom nie je a nebude jednoduchá, ale je potrebné ju zoširoka forsírovať, aby sme boli komplexne pripravení na budúcnosť.

Máme za sebou náročné obdobie – prvú vlnu COVID-19. Prezenčná výučba vašich študentov sa zmenila na dištančnú formu vzdelávania. O čo boli študenti farmácie tento rok ukrátení, prípadne čo vnímate ako výhodu v tom čase?

Hoci to znie z pohľadu študijného plánu nelogicky, ale najviac boli podľa mňa ukrátení čerství absolventi. A síce o zážitky spojené so záverečnou fázou štúdia. Bolo mi ľúto, že štátne skúšky a záverečnú obhajobu absolvovali poväčšine vo svojich detských izbách. Myslím, že bez emócie z ukončenia tak dôležitej životnej etapy to muselo byť smutné. Dúfam, že im naša univerzita umožní aspoň symbolické dodatočné slávnostné promócie, hoci aj s ročným oneskorením. Ostatné ročníky budú mať šancu si niektoré zručnosti doplniť. Myslím, že na fakulte sme pripravení prispôsobiť sylaby tak, aby sme zmiernili rozsah škôd.

Viete si predstaviť, že by študenti ani v septembri nenastúpili do škôl?

Viem si to predstaviť, hoci sa tej predstave zatiaľ vyhýbam. Pandémia nás naučila, že semináre aj prednášky sa dajú pomerne rovnocenne realizovať aj online. Farmaceut si však musí svoju profesiu zaslúžiť v laboratóriu. A to sa online nedá. Bol by som rád, keby sa nám v prípade návratu obmedzení podarilo odučiť aspoň praktické cvičenia, v kritickej situácii aspoň vybrané.

Prevažná väčšina absolventov Farmaceutickej fakulty UK sa zamestná v lekárni, no časť z nich odchádza do farmaceutických spoločností. Čo je podľa vás rozhodujúce pri výbere budúceho povolania absolventov FaF UK?

To je podľa mňa individuálne a vplýva na to viacero faktorov. Myslím, že tí, čo idú do lekárne majú o niečo viac vyvinutý altruistický komponent svojej osobnosti. Potom hrajú možno úlohu rodinné a ľudské väzby, u niektorých snáď aj lokálpatriotizmus. U viacerých absolventov je však rozhodujúcim momentom skúsenosť získaná počas povinnej praxe. Tu je kľúčový priestor na budovanie osobnosti začínajúceho lekárnika skúseným kolegom. Je skvelé, keď študent po obhajobe diplomovej práce pred komisiou povie, že ho oslovila práca v lekárni, lebo mal počas praxe motivujúci vzor.

Celoživotné vzdelávanie je pri farmácii nevyhnutné. Nielen v oblasti farmakológie, ale čoraz viac aj v oblasti technológií a nových médií. Vnímajú to podľa vás pacienti v lekárni?

Som presvedčený, že pacienti vnímajú lekárnika ako odborníka na liek a všetko, čo s ním súvisí, hoci niektoré povahy nie sú ochotné ten rešpekt prejaviť. Trvalé udržanie si svojho postavenia je však podmienené sústavným obnovovaním a získavaním nových vedomostí a zručností. Je mi ľúto, že istá skupina pacientov vníma „kvalitu” lekárne iba cez optiku zliav a akcií. Ak by sme však zanevreli na snahu o udržanie a rozvoj odborných a vedeckých atribútov lekárnika, tak by sme prišli o podstatu jeho profesie. V tomto boji musíme vytrvať, napriek nepriaznivým okolnostiam. Aj preto, že konečným porazeným by bol nakoniec sám pacient.

Ako hodnotíte klinické skúšania liekov na COVID-19? Dočkáme sa čoskoro vakcíny?

Aktuálne snaženie o účinnú liečbu COVID-19 je bezprecedentné. Ľudstvo doteraz nemalo takúto skúsenosť, ani čo sa týka rýchlosti skúšania, ani rozsahu a ani množstva investovaných prostriedkov. Pri hľadaní nových antivirotík majú časovú výhodu molekuly, ktorých vývoj „zamrzol”, keď sa vytratili vírusy spôsobujúce SARS a MERS. Príklad dexametazónu však ukazuje, že liečba tohto ochorenia môže byť pestrá a viaceré farmakologické prístupy majú šancu. Náš tím sa už pred pandémiou zaoberal farmakológiou enzýmu ACE2. Ten je bránou vstupu vírusu do bunky, a môže byť vysvetlením, prečo je priebeh ochorenia ťažší u osôb s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Odhadujem, že ACE2 bude čoskoro novým cieľom farmakoterapie práve vďaka súčasnej pandémii. Rovnako je tempo bezprecedentné aj v prípade vývoja vakcín na prevenciu COVID-19. Vyzerá to tak, že v nadchádzajúcej zime už bude nejaká vakcína na globálnom trhu, či sa však hneď dostane aj do našich končín, neviem dnes odhadnúť. Z vedeckého hľadiska však bude skôr zaujímavé porovnávať účinnosť rôznych prístupov, pretože toto je zároveň príležitosť vyvíjať vakcíny s inovatívnymi mechanizmami. Hoci dnes silnie iracionálna antivakcinačná propaganda, myslím, že aktuálna pandémia významne posilní výskum vakcín na rôzne, dokonca aj neinfekčné ochorenia.

Inovatívne lieky vyvolávajú u časti pacientov nedôveru. Ako by sa podľa vás dal zmeniť názor skeptikov?

Zanieteného skeptika nepresvedčí nič, spochybňovanie úspechov ľudského umu a snaženia je jeho životnou filozofiou. Treba diskutovať s tými, ktorí počúvajú argumenty a ich skepsa pramení iba z nedostatku informácií. Moja skúsenosť je taká, že keď odborník pristupuje k lieku s dôverou, tak pacient tú dôveru zdieľa. Na klinickej farmakológii učíme, že je veľký rozdiel medzi „vyskúšajte tento liek” a „odporúčam tento liek”. A výskum jasne ukázal, že ten druhý výrok má pozitívny vplyv nielen na pohľad pacienta na užívaný liek, ale aj na účinnosť a bezpečnosť terapie.

Keď sa spätne pozriete na svoje štúdium a kariéru ako by ste ho zhodnotili? Prečo ste dali prednosť vede pred prácou v lekárni?

Nekončil som štúdium s vyznamenaním, na to som bol málo snaživý, ale myslím, že som nebol zlý študent. Každopádne skúsenosť s tým, že by som „vyletel” zo skúšky som na farmácii nezažil. Paradoxne sa mi to stalo až ako docentovi farmakológie počas štúdia MPH na SZU, kde som na prvú neurobil zdravotnícke právo. Ale som za túto skúsenosť doteraz úprimne vďačný. Kariéru by som ešte v mojom veku nerád bilancoval, ale na jej začiatku bola skôr zhoda okolností ako zámer. Ako študent som si vyskúšal výskum a prišiel mi ako zaujímavá profesijná alternatíva. Záver môjho doktorandského štúdia som potom strávil v nemeckom Münsteri, kde mi vtedajší šéf farmakologického inštitútu prof. Dr. Wilhelm Schmitz, ktorý bol zároveň dekanom lekárskej fakulty Vestfálskej Wilhelmovej univerzity a predsedom Nemeckej spoločnosti pre farmakológiu, otvorene povedal, že som vhodný typ na takúto prácu. Dnes si myslím, že som to vtedy podvedome vyhodnotil ako signál, kam ďalej.

Spracoval: Mgr. Ján Zošák

rozhovor bol uverejnený v časopise Lekárnik 8/2020